Okolie
Trenčín je perla Váhu obklopený pohoriamy Považský Inovec, Strážovské vrchy a Biele Karpaty, takže ak sa vydáte na akúkoľvek svetovú stranu vždy nájdete krásne trasy s výškou terénu až do 1042 m (Inovec). Ako vhodný cieľ výjazdov sú aj hrady Tematín, Čachtice, Beckov, Uhrovec, Vršatec, Topoľčiansky hrad a veľa ďalších historických lokalít. Na dosah je aj oblasť Moravy.
Pred dvomi rokmi (tento výjazd som uskutočnil v roku 2009) som išiel na Veľkú Javorinu podľa
Nad mapou som vymyslel novú trasu v Bielych Karpatoch. Nakoniec z toho vyšiel pekný
Pri svojich bikových výjazdoch po horách okolo Trenčína dosť často natrafím na partizánske pamätníky, ale raz som na moravskej strane hranice objavil aj pomník americkým pilotom. Neskôr som zistil, že nieje jediný. Treba pripomenúť, že aj oni bojovali (a padli) za našu slobodu. Tieto pamätníky vznikli až po revolúcii v roku 1989 pretože za komunistov bolo nemožné ich postaviť. Zaujímať som sa o ne začal keď som v zime netrpezlivo plánoval prvé jarné výjazdy. Mám radšej keď moje bikové výjazdy majú aj nejaký zaujímavý cieľ. Kombináciou mapa + internet som lokalizoval tri najvýznamnejšie pamätníky a hneď ako zmizol sneh som ich v rámci prvých jarných kilometrov navštívil. Všetky tieto pamätníky sa viažu k jednej udalosti keď nemci v jeden deň zostrelili na moravsko-slovenským pohraničím 10 amerických bombardérov.
Posledný pamätníček som našiel viacmenej náhodou. Vedel som, že sa nachádza v lesoch približne 300 metrov severne od polovníckej chaty Antonstál v ľuborčianskej doline. Ale kde presne som netušil. V jeden slnečný deň som si to len tak namieril z Trenčína na Nemšovú, do Ľuborče a hore dolinou k senníku, potom k chate Čerešienky a odtiaľ na hrebeň. Chcel som vyjsť na Peňažnej ale netrafil som sa. Nevadí, na hrebeni som to ztočil doprava smerom na Javorník. Plán bol ísť za Javorníkom ďalej po hrebeni a potom odbočiť na bočný hrebeň smerom na Hrachové a Lipovec.
Ďalší pamätník leteckej bitvy nad Bielymi Karpatami je nad Šanovom, kúsok pod hrebeňom Bielych Karpát. Spadol tu B-17G "BIG TIME". Vo vzduchu začal horieť, vybuchol a roztrhol sa. Skokom padákom sa zachránil iba veliteľ lietadla T. Thomas. Jeden ťažko zranený muž a jeden nezranený ostali visieť s padákmi na stromoch, kde ich zastrelili nemecký vojaci. Ostatní členovia posádky boli roztrhaní výbuchom. Časť lietadla dopadla na Kochavci. Tieto časti sa dnes nachádzajú v slavičínskom múzeu. Smerom od Kochavca k Šanovu dopadli aj nevybuchnuté bomby, ktoré museli vykopávať a zneškodnovať zajatci nemeckej armády.
Počas druhej svetovej vojny bol 17. decembra 1944 nad územím mesta Tr. Teplice fašistami zostrelený americký bombardér Liberator B-24J "Tenmenbak" (niekde sa píše aj Tenmenak) z 1. bombardovacej skupiny zo základne Torreta. Na rozdiel od pádu bombardéra B-17G "BIG TIME" pri Šanove, kde zahynuli všetci členovia posádky okrem jediného, nad Tr. Teplicami to bolo naopak. Zachránili sa všetci letci (deväť členov) okrem jediného - zahynul strelec, desiatnik Roland W. Morin. Na jeho počesť bol roku 1994 odhalený pamätník na Baračke v Kamenici (časť Tr. Teplíc). V roku 1994 bol osadený tento pamätník. Až po 50 rokoch.
Prvá moja cesta za leteckými pamätníkmi viedla na Moravu, len kúsok za slovenské hranice. Do kopcov okolo osady Vyškovec spadol po niekoľkých zásahoch bombardér B-17G-50-D 44-6359 "Lovely Ladies". Zachránil sa iba jeden člen posádky, navigátor Charles McVey, ktorý na padáku pristál v chocholianskej doline a neskôr ho v Drietome "zajali" slovenský vojaci a odviedli do Trenčína. O tomto lietadle som nenašiel moc informácií. Pomník je ale venovaný posádkam dvoch lietadiel pretože neďaleko na slovenskej strane, pri Novej Bošáci spadol ďalší bombardér (My Baby), z ktorého prežili 4 členovia posádky (jeden zomrel v nemocnici na následky zranení, ostatní nestihli vyskočiť z explodujúceho lietadla).
Chcel som si ísť pozrieť hrad Uhrovec tak som si naplánoval výjazd do Bánoviec a odtiaľ na Jankov vŕšok a potom po červenej a neskôr modrej značke na hrad. Na mape to vyzeralo zaujímavo. Po ceste som teda vyšlapal na Jankov vŕšok a zamieril na červenú značku. Prvých pár sto metrov bolo luxusných. Asfaltka síce rozbitá, ale okolie pekné (Jankov vŕšok je aj prírodná rezervácia) a dokonca po bokoch lampy! Síce rozbité, ale naozajstné. Tomu hovorím turistika, začal som si myslieť, že z Jankovho vŕšku ide na hrad Uhrovec nejaká promenáda. To bol veľký omyl!





