Jankov vŕšok - Uhrovec nikdy viac!

Asfaltka skončila a začala lesná cesta, čo mi ale vôbec samozrejme nevadilo. Po pár metroch nastala dilema pretože značka z lesnej cesty odbáčala prudko nahor úzkym singletrailom. Táto dilema nebola typu, že vlastne dnes je druhý deň čo platí zákaz bikovania v lese po singletrailoch. To mi bolo šumafuk. Dilema bola, či sa mi chce ťahať svoje staré kosti do toho kopca. Pre istotu som sa bol ešte kúsok pozrieť po lesnej ceste a hľa: začínal tam brutálny plot a aj na cestu sa dalo dostať cez bránu z plotu. Síce bolo otvorené, ale hovorím si že to je súkromný pozemok a značka aj tak ide inakadiaľ takže som sa vrátil ku značke a vytlačil ten kopec. Jeden kopček ma nezabije. Hore boli pekné skaly, jazdiť sa tam nedalo ale aj výhľad bol docela pekný. Lenže ako som išiel ďalej a ďalej stále sa nedalo jazdiť. Samé strmáky. Môj výlet sa zmenil na pešiu turistiku. Bolo čo obdivovať, na turistiku túto trasu doporučujem.

Preto som bol konečne rád keď môj chodníček po neviem koľkom prudkom kopci prišiel k tej lesnej ceste po ktorej som pôvodne chcel ísť. Čumel som ako báger na kopec hliny. Ten plot sa tiahol až sem a ja som sa na cestu nemohol dostať. Inak plot je to pekný. Nemuseli by sa zaň hanbiť ani v koncentračných táboroch. Je asi 3 metre vysoký, betónové stĺpiky a na vrchole má ako bonus línie ostnatých drôtov. V prvom momente som bol zúfalý - myslel som si, že značka ide po tej ceste a ja sa ňu nedostanem. Pri predstave, že to otočím naspäť a zopakujem si všetky tie tlačenia sa mi urobilo nevolno. Skúsil som to teda popri plote a dobre som urobil, značka hneď od lesnej cesty naštastie odbáča. Padol mi kameň zo srdca a myslel som si že plot už neuvidím.

Opäť pár prudkých kopčekov na ktoré som sa nechytal ani ja ani môj bike. Pešia turistika pokračovala. Zjazd dole a zase plot. Opäť som bol vytlačený do priestoru povedľa plota plného zoťatých stromov. Hnus. Stále som očakával kedy značka odbočí cez plot na cestu alebo krížom a já ostanem za plotom. Ale otočiť som to už nemohol, ostalo mi len dúfať, že sa to nestane. Keď som prišiel na Holý vrch (687 m.), ktorý ale nieje holý, ale lesnatý dostalo sa mi zadoučinenia. Plot bol na tomto mieste zvalený (ďakujem neznámim odvážlivcom) pretože tu začínala modrá značka, ktorá išla po tej lesnej ceste. Prvý krát som opatrne našliapol vo svete za plotom. Takže tu som opustil červenú značku a išiel po modrej. Po tej ceste po ktorej som mohol ísť odzačiatku a nemusel si robiť pešiu turistiku. No nevadí, hlavne že už je to za mnou.

Plot samozrejme stále ostával stále so mnou po pravej ruke. Bolo to trochu surrealistické jazdenie v prírode, ale netrápilo ma to pretože som mal iný problém. Kvalita tej lesnej cesty sa zmenila na to najhoršie čo som kedy zažil. Veľké kameňe, hlina a okolo cesty kopy vyrúbaných stromov. Na tom sa nedalo jazdiť. Plot postupne zmizol. Najprv tie ostnaté drôty, potom pletivo a nakoniec aj stĺpy. Zrejme je to vo fáze stavby. Bohužial po dlhšej dobe som si všimol, že nevidím modrú značku. Myslel som si, že bola na tích stromoch, ktoré boli zpílené, ale keď som pozrel do mapy zistil som, že som zabudol odbočiť. Fakt som žiadnu odbočku nevšimol, zrejme bola niekde pod kopami sutín a vyklčovaných stromov. Vracať sa mi po tej rozbitej ceste nechcelo takže som ten hnus vydržal až na kopec Melková. Niekde by tam mala byť aj jasyňa. A odtiaľ zjazd do Uhrovca (dediny). Na Melkovej som videl poza stromy hrad Uhrovec..bol na druhom kopci, oddelovala nás hlboká dolina.

Znechutený a vyčerpaný idem domov. Toľko kilometrov po ceste a ja netrafím na môj hlavný cieľ a navyše si vôbec nezajazdím, najprv kôli prudkým kopcom a neprejazdnému chodníčku a neskôr kôli totálne rozbitej ceste. Toto bol naozaj ten najhorší výjazd, ktorý som na biku zažil.

Tu je mapa mojej trasy ako ju zaznamenalo GPS.