Okolo závadského vysielača - asfalt a jarné blato
Podľa tradície som na prvý vážnejší výjazd sezóny mal ísť na vysielač Nad Oborou. Dnes som to ale porušil a zvolil inú trasu i keď nie až tak odlišnú. Okolo vysielača Nad Oborou som urobil okruh. Hlavným cieľom bola na mape vyznačená vyhliadka niekde nad Trnávkou pri horárni Biele Potoky. Tentoraz som sedel nad mapou trochu dlhšie, pretože dať dokopy optimálnu trasu bolo obtiažné, ale nakoniec sa mi to podarilo a jediným problémovým miestom sa javil úsek za Čerešienkami. A to orientačne - pomohol som si dvomi waypointmy v GPS, ale aj terénom - príliš veľké stúpanie. Vzhľadom na jar a kondíciu som namiešal pomer asfaltu a terénu na 50% ku 50%.
Prvá časť trasy je zhodná s tradičným výjazdom na vysielač a vedie z Trenčína a Skalku nad Váhom do Ľuborče. Za dedinou ale nepokračujem smerom na Trenčiansku Závadu, ale odbočujem do ľuborčianskej doliny. Celou dolinou okrém pár krátkych úsekov vedie kvalitná asfaltka. Bol som tu 2 roky dozadu a v hornej časti doliny aj minulí rok, ale nepamätám si či tu bol tento nový asfalt už vtedy. Ale tuším, že nie pretože som si istý že niektoré iné stavebné úpravy ako mosty, zábradlia, odtokové kanále apod. sú nové. Prvá časť ide povedľa záhradkárskej kolónie, ďalej je rampa a zákaz vjazdu vozidlám.
Kúsok za záhradami je Studnička pod Košárni so stolom. Ohniská s lavičkamy a stolmi sú aj po ľavej strane pri potoku, videl som minimálne dve. Celé stúpanie až na koniec doliny je veľmi príjemné, skoro sa zdá že to je rovina. Ďalej je potom lovecký zámok Antonstál a na konci doliny známy senník. Následuje odbočka vľavo, krátky úsek po štrkovej ceste a zase asfaltka až pri chatu na Čerešienkach. Asfaltka ešte kúsok pokračuje za chatu (opačným smerom ide na Krásny Dub) a tam je križovatka lesných ciest. Vybral som tú prostrednú smerom na hrebeň. Cesta bola úplne rozjazdená a blatová, takže som tlačil povedľa, preskakujúc z jednej strany na druhú podľa toho kde bolo menej blata a rovnejší povrch.
Musel som vydržať až pokiaľ som sa nenapojil na lesnú cestu vedúcu popod hrebeň. Tam som stretol lesníkov na traktore snažiaci sa prejsť jeden takýto úsek. Moc sa im to nedarilo, tak to skúšali obísť, ale to nešlo. Už viem ako vznikajú tieto rozjazdené cesty. Keď som prišiel bližie akurát robili priečne ryhy aby as malo kde koleso zabrať. Začali vtipkovať že mám zahrabať zadným kolesom. Hneď za tým miestom je koniec ďalšej asfaltky, ktorá pravdepodobne vedie do Trnávky. I keď podľa GPS som mal ísť po nej dole radšej som vyskúšal inú odbočku. Tá bola síce tiež blatová, ale nie rozjazdená lesnými mechanizmami takže sa po nej dalo ísť. Viedla tesne popod hrebeňom a bolo na nej aj niekoľko odbočiek zrejme na hrebeň. Ja som využil až poslednú keď povodná cesta začala nenápadne miznúť. Aj odbočka, ktorú som použil bola na nerozoznanie od freeridu po lese. Vôbec som nevedel či ešte idem po ceste alebo už po lese. Za 5 minút už som ale bol na hrebeni a na moje prekvapenie som vyšiel presne na Peňažnej. Tu som obedoval pri mojom 2 roky starom výlete po hrebeni od Javorníka po Vlčí vrch. Totem tu stále stojí. V turistickej knihe bol dnes zapísaný iba jeden Čech a rovnako ako minule aj dnes boli fľaše borovičky prázdne. Hneď som začal rozmýšlať, či nebudem pokračovať raďsej po hrebeni, ale nakoniec som to zamietol a vrátil sa k svojmu pôvodnému plánu.
Z Peňažnej som sa vrátil rovnakou cestou na miesto kde začína asfaltka. Moc ma to netešilo, ale naštastie hneď po rýchlom rovnom klesaní je z nej odbočka a podľa GPS ide tým smerom kam potrebujem. Hneď som uvidel budovu horárne Biele Potoky, tam niekde by mal byť moj cieľ - vyhliadka (610 m.). A naozaj pri horárni končí les a začínajú lúky takže je perfektne vidieť smerom na druhú stranu súčianskej doliny hlavne na Vlčí Vrch a smerom na Hornú Súču. Bohužiaľ v ten čas akurát bolo slnko v takej polohy, že mi znemožnovalo fotiť. Asi by bolo lepšie navšťíviť túto vyhliadku k večeru so slnkom za chrbtom. Vedľa horárne je ešte jedna chata a niekde tam blízko som na tráve aj polhodinku odpočíval a vychutnával príjemné slniečko. Blato na biku už tiež zaschlo. Lúku predeluje rad stromov a z druhej časti je zas celkom pekný výhľad na Krásny Dub a závadský vysielač. Po odpočinku stačilo po fajnovej mäkučkej trávnatej ceste cez rôzne lúky a lazy dozjazdovať do Trnávky. Počasie bolo fajnové, nechýbali ani gýčovité obláčiky, takže čím viac som klesal do doliny tým viac sa mi nechcelo vrátiť do civilizácie. Nakoniec vykukli prvé domy a za chvíľu už som bol v Trnávke na ceste. Následoval už iba dojazd cez Hornú a Dolnú Súču do Trenčína.
Výlet to bol parádny (61 km.), dokonca som sa neplánovito dostal aj na hrebeň, škoda len tej nezjazdnej rozbitej cesty. Každopádne ma to nalákalo na zopakovanie si výletu na Javorník s pokračovaním po hrebeni.
