Veľká Javorina - na najvyšší vrch Bielych Karpát

Celá trasa začína v Novom Meste nad Váhom, kam sa treba nejak dostať. Ja som použil vlak odchádzajúci z Trenčína presne v 6:03 takže som si musel privstať. V tom zhone som si ráno zabudol doma lístky na vlak (kúpené o deň skôr), čo som si uvedomil až keď som nasadal do vlaku. Naštastie som mal ešte 10 minút do odchodu vlaku, takže som stihol kúpiť nové. S lístkami som si ale zabudol doma aj mapu, podľa ktorej som si chcel prispôsobovať trasu z Veľkej Javoriny po Morave, kedže som nemal žiadny pevný plán. Cesta prebehla v poriadku, ludí bolo v nedeľu tak skoro ráno vo vlaku málo, takže som nikomu neprekážal a o pol siedmej som už bol v Novom Meste nad Váhom.

Z Nového Mesta nad Váhom následoval najkrajší úsek celého výletu. Jedná sa o prejazd Čachtických Karpát (najsevernejší výbežok Malých Karpát) po žltej značke do Višňového. Hneď za mestom to kúsok dosť prudko stúpa, hlavne ak máte nabalený poriadne ťažký batoh. Potom je to už len mierne stúpanie lesom s dvomi lúkami (tak skoro ráno pekne orosenými). Od turistického hríbika Pod Drapliakom treba ďalej pokračovať po lokálnej žltej značke (diagonálne prepolený štvorec). Ešte treba chvíľu šlapať do kopca a potom sa cesta zúži na singletrack. Kedže môj terajší bike je označený ako trail bike tak na singletracku kde to trochu húpe sa cíti najlepšie. Je tam aj jeden technicky ťažší úsek kde trčia zo zeme skaly. Na jednom mieste je výhlad na Čachtický hrad, ktorý je na kopcoch naproti cez hlboký údolie riečky Jablonky, ale treba zastavit a prejsť kúsok cez lesný porast. Singláč je dosť krátky ale pestrý, strieda sa listnatý aj ihličnatý les, plynulé úseky s technickejšímy. Klesanie do Višňového už je po lesnej ceste ale príjemnej (rozumej nerozrytej lesnými mechanizmamy ako je zvyčajné). Alternatíva je odbočka na Rýchleho Gonzalésa čo je singláč-zjazd dole na cestu, ale ten som opäť minul a nenašiel.

Vo Višnovom som vyšiel pri rampách cez ktoré sa ale nejde, treba to stočiť hneď doprava a na modrú značku. Lesíkom a poliamy prejdem cez menší kopček na ktorého druhej strane je dedina Vaďovce. Celou cestou mám za chrbátom Čachtický hrad ale je presne oproti slnku. Z tohoto kopčeka je už vidieť kúsok Starej Turej a aj Veľká Javorina. Mostom ponad železničnú trať zídem do Vaďoviec kde treba pozorne sledovať modrú značku. Tá ma zaviedla cez celú dedinu až do takého nechutného tunelu z kríkov a stromov popri dome až som sa bál či nevyjde u niekoho na záhrade. Dobrovolne by som tadiaľ nešiel, ale musel som sledovať značku (a GPS log). Z Vaďoviec som teda vystúpal na ďalší menší kopček (300 m.) a pokračoval popri stĺpoch elektrického vedenia až do rekreačnej oblasti Dubník pri Starej Turej. Vodnú nádrž som cez les ani nevidel, kalil som to po asfaltke popri záhradách a neskôr po širokej ceste do Starej Turej. V meste, keďže ho nepoznám som nešiel najkratšou cestou po hlavnej ulici, ale pečlivo som sledoval značku, ktorá išla aj po chodníku. Modrá sa napojila na žltú, ktorá ma mala doviesť až na Veľkú Javorinu.

Zo Starej Turej sa vychádza cestou, ktorá ide popod železničnú trať takým úzkym tunelom akurát pre jedno auto. Ďalej cesta ide popri nejakom rybníku a za ním sa odbáča doprava na Trávniky. Tam opúštam automobilovú cestu a následuje lesný úsek. Stále sa stúpa, ale dá sa to. V lese je to potom fajn len som omylom odbočil tak som sa musel kúsok vrátiť. Na konci lesa som vyšiel na lúkach priamo pred Veľkou Javorinou. Tento pohľad veľmi skresluje, Javorina sa zdá byť od vás veľmi nízko, len pár výškových metrov, skoro ako by to ani nebol kopec. Nejdem túto trasu prvýkrát takže viem, že také ľahké to nebude. Naľavo a predomnou sú kopanice Súš. Kúsok dozjazdujem k domom a po asflatke začína brutálny stupák na Veľkú Javorinu. Naštastie je to len kúsok k poslednému domu, tam končí asfaltka a začína lesná cesta s menším sklonom a hlavne v tieni. Táto široká lesná dialnica sa neskôr zmení na obyčajnejšiu lesnú cestu, ktorá vás nakoniec vypluje na asfaltke. Naštastie tento rok bol celý úsek jazditelný, minule to bolo dosť rozbité od lesníkov a nedalo sa ísť všetko. Po asflatke je to už asi len kilometer k Holubyho chate.

Tam bolo dosť ludí, všetko asi Češi pretože cestou sem som nestretol ani jedného turistu. Slováci sem asi chodia iba na autách, alebo na bikoch tiež len po automobilovej ceste. Bike som odstavil do prístrešku a odbehol som si do chaty kúpiť kapustnicu a kofolu. Jedlo som si zobral dole, nerád nechávam medzi toľkými luďmi nezamknutý bike osamote. Doplnil som si ešte na WC vodu a šup na vrchol k vysielaču. Hore bolo tiež veľa turistov, hlavne smerom k Dibrovovmu pamätníku. Minulý rok som išiel na Jelenec k opustenému vojenskému vysielaču a zjazd po zelenej do Strání. Dnes som mal na pláne zjazd z Veľkej Javoriny po červenej turistickej značke ku Kamennej Boude (a vlastne po červenej až na Mikulčin vrch). Vychutnal som si posledné výhľady z Veľkej Javoriny a stočil to od vysielača dolu po vrcholovej lúke slalomom medzi tyčky. Prvá časť zjazdu bola perfektná, rýchla aj keď som to nemohol moc púšťať pretože na chodníku bolo plno turistov šlapajúcich na Veľkú Javorinu. Neskôr sa chodníček zmenil na lesnú cestu, niekde aj poriadne rozbitú ale chodilo a jazdilo sa po okrajoch kde boli vyšlapané cestičky takže aj tento úsek hodnotím pozitívne. Bohužial pred Kamennou Boudou značka vyšla na šotolinovú cestu a tak to bolo až pokiaľ som sa nedostal k hlavnej ceste zo Strání do Slavkova. Tú som prekrížil a následoval krátky terénny úsek, najprv lesom potom lúkami nad Strání. Tu bol pekný výhľad na dedinu podo mnou a na Veľkú Javorinu kde som bol predchvíľou. Opäť som prekrížil ďalšiu okresnú cestu (Strání - Korytná) a pokračoval po rýchlej poľnej ceste. Pred sebou som mal kopce Malý a Veľký Lopeník. Po ľavej strane bol výhľad na Uherský Brod. Na konci polí som sa ponoril do lesa kde sa striedal singletrack s hravou lesnou cestou. Nakoniec som vyšiel na ceste medzi Březovou a Nivnicou (vlastne tu je križovatka, pretože sa odtiaľto dá ísť aj naspäť do Strání). To už je tretia cesta, ktorú som behom hodinky križoval ale najprv som si tam posedel na odpočívadle a odjedol z potravinových zásob.

Tento celý úsek od Veľkej Javoriny až sem bol pre mňa nový, odtiaľto už som to ale poznal z výjazdu Okolo Lopeníka. Následovala poľná cesta, naľavo s tými istými výhľadmi na Moravu a Uherský Brod. Potom les so stúpaním na Studený vrch, lúka s výhľadmi na Lopeníky a Mikulčák a nakoniec ako vždy blatový úsek pri značke Obecní háj. Nakoniec som vyšiel pod Mikulčákom, na ktorý som sa dostal už normálne asfaltkou. To už som po celom dni docela ťažké nohy a do kopca mi to moc nešlapalo takže na horskej chate Valmont som si dal pauzu a malé občerstvenie v podobe megapalacinky, ktorú som ledva zjedol. Takto zaťažený som rozmýšľal kadiaľ domov. Cez Kykulu a do Chocholnej som išiel milionkrát tak som chcel vyskúšať niečo nové. Rozhodol som sa, že to pustím od chaty po žltej značke do Starého Hrozenkova. Treba predsa skúšat nové trasy. Prvý úsek bol zjazd po lúke k značke Pod Příslopem kde je nejaký starý poľnohospodársky stroj. Zvyšok trasy pokračuje lesom popod vrchy Příslop a Žár. Časť je škaredá lesná cesta, časť je niečo ako singlestrack, bohužiaľ na niektorých miestach to pripomína freeride lesom a ja nevidím žiadnu cestu, len značky na stromoch. Na jednom miesto dokonca značky idú cez husté kríky kde by mal problém aj pešiak s mačetou. Tieto úseky sa mi vôbec nepáčia a "singletrack" sa nakoniec aj tak napojí na rozbitú lesnú cestu z ktorého odbočil. Ešte predtým som si ale privodil bolestivé zranenie keď som prechádzal jamu z vyvráteného stromu a nejak som to nezvládol. Spadol som a bolestivo som sa buchol asi o rám biku alebo o strom. Na riti som si urobil peknú fialovú modrinu, že som ešte týždeň nemohol poriadne sedieť. Ďalší turistický hríbik je Pod Žárem a odtiaľ už to ide po klasickej lesnej ceste až na cestu od Starého Hrozenkova na Vyškovec. Potom už iba cez Drietomu do Trenčína.