Vršatec, Biely vrch - tri horárne

Oproti predchádzajúcim letný dňom sa vrátilo jaro a chladnejšie počasie, nemalo byť viac ako 15 stupňov. V plnej polnej som sa dal do zdolávania cestných kilometrov. Nazoaj bolo chladno, ale ešte horší bol silný protivietor. Dufál som, že nezaujímavý úsek Trenčín - Pruské rýchlo prebehnem, ale tento vietor ma poriadne spomalil, za Nemšovou ešte zosilnel, takže som horko ťažko išiel pod 20 km/hod. Pri Slávnici už som toho mal plné zuby, nie že by som nevládal, ale psychicky ma to ubíjalo. Aby som prišiel na iné myšlienky tak som tam odbočil z cesty k tamojšiemu kostolíku a urobil pár fotiek. Potom už som len dorazil zvyšok cesty a v Pruskom odbočil na Vršatec. Pomaličky som po ceste vyšlapal až do Vršatského Podhradia. V teplejších dňoch tam dávam v krčme kofolu, dnes nebolo treba.

Okolo Vršatca sa motalo dosť turistov, takže som sa ani nezastavoval a pokračoval som na Biely vrch (819 m.). Tam som musel aj kúsok potlačiť, ale vynahradili mi to pekné výhľady na okolité hory, Vršatské bradlá s hradom Vršatec a tiež na druhú stranu smerom k Morave, dokonca som spoznal cestičku po červenej značke, po ktorej jazdím na Okršlisko. Z Bieleho vrchu je to padák prudko dole a potom hrozivo vyzerajúci výšlap na kopec oproti. Naštastie zdanie klamalo a dalo sa to vyšlapať. Z tohoto kopca sú opäť fajnové výhľady na hrad Vršatec, vršatské bradlá a Chmeľovú. Cesta pokračuje mierne dolu najprv po lúke a potom definitívne mizne v lese, z ktorého sa vynorím až u Fodorky. Ešte stále idem po hrebeni, takže pomedzi stromy aleb cez vyrúbané úseky mám výhľady k českej hranici, ktorá ide niekde tam v lese. Pri jednej odbočke zelená značka ide doľava dole z hrebeňa, preto kúsok vyskúšam druhú lesnú cestu, ktorá pokračuje po hrebeni. Po desiatich minútach prieskum končím a vraciam sa na križovatku. Keď potom doma vidím výstup z GPS na mape tak zisťujem, že to je cesta na vrch Zelená. Odtiaľ, ale potom vedú všetky cesty iba na moravskú stranu do osady Sidonie.

Takže ja pokračujem po zelenej značke strmo dole po lesnej ceste, ktorá sa mení na koryto zapratané konármi. Najhorší úsek naštastie zelená značka obchádza v podobe lesného chodníčka, ale len kúsok ďalej sa na túto rozbitú cestu opäť napája. Pri pokuse prejsť cez menší kmeň blokujúci cestu som položil bike na zem. Naštastie v malej rýchlosti a kontrolovane. Keď vychádzam pri horárni Chrastková tak si docela oddychujem. Začína tu asfaltka. Prechádza celou Bolešovskou dolinou okolo chaty Gilianka až do Bolešova. Takto som to išiel minulý rok. Teraz po prvej tretine opúštam asfaltku a odbočujem k PP Dračia studňa. Ten vodopádik, ktorý je vidieť na fotke, je asi niekde vyššie, nie pri ceste. Nechce sa mi ho hladať a tak pokračujem po lesnej ceste. Stúpanie nieje veľké, ale kvalita cesty je zlá takže sa vlečiem. Cesta bola zrejme skoro na jar pekne rozjazdená a teraz to zaschlo takže jazdím po rôznych pásoch alebo v stopách lesných mechanizmov z jedného kraja na druhý. Povrch sa ale mení keď dosiahnem najvyšieho bodu a opäť začína zjazd. Ten je príjemný ale orientáciu mi ztažujú rôzne odbočky a križovatky.

Nakoniec dozjazdujem na nejakú asfaltku a o pár metrov ďalej sa objavím na lúke. jedna odbočka odtiaľ ide k nejakým domom, odhadujem, že to bude horáreň Fodorka. Odtialto som si ešte doma naplánoval cestu cez pás lesa do Borčíc, alebo cez lúky (tuším okolo ovčína) tiež do Borčíc, prípadne priamo do Nemšovej. Ako tak skúmam lúku na ktorej som sa objavil v jeden okamžik zisťujem, že vlastne stojím na kraji kameňolomu. Uf, radšej cúvam a nakoniec ani neviem prečo som sa spustil po asfaltke dole. Škoda, po lúkach by to bolo asi zaujímavejšie. Počas zjazdík dole po asfaltke míňam docela dosť ludí. Túto cestu som nemal naplánovanú takže som nevedel kam ma zavedie, ale podľa kameňolomov som tušil, že to bude niekde pri Hornom Srní. Nemýlil som sa, asfaltka ma vypľula priamo na cestu za Horným Srním pri horárni Sietne. Síl som už nemal na rozdávanie, ale po ceste mi to išlo dobre, asi preto, že vietor bol tentoraz na mojej strane. Škoda len, že nebol taký silný ako ráno, to by som došiel do Trenčína hádam bez jediného šlapnutia do pedálov.

Na tomto výlete som chcel šetriť sily na večerný floorbal, ale nakoniec som bol unavený poriadne, myslel som si, že to bude jednoduchšie. Celá trasa mala cez 80 kilometrov, z toho síce asi trištvrte po cestách alebo po asfaltkách, ale ten zvyšok v teréne bol výživný dosť, kopcov a stúpania bolo tiež bohato. V lese bolo poriadne sucho, na lesných cestách boli vrstvy prachu.