Antonstál - Rough Cobb
Viac informácií o leteckej bitve nad Bielymi karpatmi.

Tak teda som sa objavil na hrebeni medzi Peňažnou a Čerešienkami na ktoré som musel vystúpať. Dá sa to. Potom sú už iba mierne vlnky až na Javorník. Tam pribudla (naposledy som tu bol na jar) nejaká tabuľa, zatiaľ prázdna. Na Javorníku som odhalil chodníček v tráve, podla mapy vedúci na lesnú cestu pod Javorníkom, niekedy vyskúšam. Tešil som sa pretože následovala časť, ktorú som ešte nikdy nešiel. Postupoval som podľa naklikanej trasy v GPS, ale tu na Javorníku som zistil, že s menšími odchýlkami sa moja naplánovaná trasa zhoduje s modrou značkou, o ktorej som ale nevedel lebo nieje zakreslená v mape VKÚ (Biele Karpaty).

Pokračoval som po hrebeni presne po hranici, značka sa občas oddelila, ale po chvíli sa zas pripojila na hraničnú lesnú cestu, ktorej som sa držal ja. Takto som prišiel po pár prudších zjazdoch a aj jednom stúpaní až ku Grófovej. Je to malá lúka s jabloňou. Aké bolo moje prekvapenie keď na turistickom hríbiku bola zaznačená aj lokálna odbočka po žltej značke k pamätníku. Už som vedel, že to je pamätník pádu bombardéra Rough Cobb, ktorý som hľadal na jar. Neváhal som a odbočil z mojej naplánovanej trasy aj keď to znamenalo klesnúť skoro až do doliny. Hneď za Grófovou je pekný výhľad na závadský vysielač, z tejto strany som ho ešte nevidel. Potom už iba cez les dole po hnusnej kamenistej lesnej ceste. Po 5 minútach už ma boleli ruky od brzdenia. Nakoniec som ale pri ceste našiel kríž na pamiatku zadného strelca Andrewa A. Solocka, ktorý jediný z bombardéra zahynul. Na druhej strane cesty bola ešte v strome platnička s textom.

Naspäť na Grófovú rovnakou cestou to bol dvojnásobný humus, vykašlal som sa na to a tlačil vedľa biku. Od Grófovej som to potom zobral po modrej značke. Na jednom mieste som mal aj navigačný problém ale zvládol som to. Cesta išla hlavne lesom, na jednom mieste aj s výhľadom na kopce okolo Sidonie. Po čase sa modrá značka napojila na väčšiu lesnú cestu (hlavne kvalitnejšiu ako tie zarastené chodníky), ale musel som preskákať cez naukladané stromy. Potom už len odbočka na Lipovec (623,5 m.), čo je sympatický kopec s lúkami takže je z neho výhľad smerom na vlársky priesmyk, videl som aj colnicu. Urobil som zápis do vrcholovej knihy a všimol si zápisu z roku 2007 od chalanov z webu Eurobike. (Aktualizácia 04.03.2010: web už neexistuje, chalani sa venujú organizácii Dubničakú a na web nemali čas).

Z Lipovca už následoval iba zjazd do Horného Sŕnia, ktorý bol zpočiatku fajn ale potom opäť kamenistý humus. Na stromoch boli povešané poučné posolstvá pre pútnikov. Na jednom mieste sa z lesnej cesty odpájala lyžiarska stopa a za chvíľu aj modrá značka, ktorá smerovala do divočiny popadaných stromov. Tak tadiaľ nejdem. Pokračujem po humusnej lesnej ceste a nejak to vytrpím až nad Horné Srnie kde sa opäť pripája značka. Možno bolo lepšie ísť po nej? Neviem. Nad Horním Srním ma zablokuje nejaký cirkevný sprievod, tuším bol nejaký sviatok. Obchádzam ich. Z Horného Srnia nejdem po ceste ale cez dedinu a polia po fajnovom chodníčku cez polia sa to dá kaliť 30 km/h popri Vláre (dokonca s adrenalínovým prejazdom Vláry po malom mostíku z ktorého by som nechcel spadnúť) až do Nemšovej, kde vychádzam pri cestnom moste cez Vláru. A odtiaľ hurá do Trenčína.

Trasa od Javorníka po modrej značke nič moc. Možno nabudúce vyskúšam trebárs zjazd z Lipovca po lúkach dole do údolia Vláry (to by mohla byť zábava, Aktualizácia: už som vyskúšal, z ľuborčianskej doliny postavili novú asfaltku pod Lipovec, ktorú som preskúmaval a keď som sa objavil na Lipovci tak som to strihol po lúkach k Vláre). Ale aj tak som nesmierne rád, že som objavil pamätníček.

Zaujímavosti:
- Bombardér Rough Cobb nebol zostrelený ale mal poruchu na motore č.2, kôli ktorej zaostával. Neskôr tento motor začal aj horieť takže Nemci na bombardér ani neútočili lebo ho považovali za odrovnaný. Nemýlili sa. Pilot sa pokúsil zapraporovať vrtulu, núdzovo odhodili nad Zamarovcami bomby a keď oheň postúpil ku krídlovým nádržiam tak posádka radšej vyskákala. Zachránili sa včetci okrem Solocka, ktorého pomníček je nad Antonstálom. Letci z posádky ho posledný krát videli s pripnutým padákom ako stojí nad únikovým otvorom. Pravdepodobne nebol psychicky schopný vyskočiť. Jeho telo našli v troskách. Všetci ostatný popristávali v okolú Horného Sŕnia, niektorí sa dostali do rúk Nemcom, niektorí slovenským orgánom. Zranení sa liečili v nemocnici v Trenčíne.
Posledný pamätníček som našiel viacmenej náhodou. Vedel som, že sa nachádza v lesoch približne 300 metrov severne od polovníckej chaty Antonstál v ľuborčianskej doline. Ale kde presne som netušil. V jeden slnečný deň som si to len tak namieril z Trenčína na Nemšovú, do Ľuborče a hore dolinou k senníku, potom k chate Čerešienky a odtiaľ na hrebeň. Chcel som vyjsť na Peňažnej ale netrafil som sa. Nevadí, na hrebeni som to ztočil doprava smerom na Javorník. Plán bol ísť za Javorníkom ďalej po hrebeni a potom odbočiť na bočný hrebeň smerom na Hrachové a Lipovec.






