Letecká bitva nad Bielymi Karpatmi

Priebeh leteckej bitky ako som ho poskladal z rôznych zdrojov:

V roku 1944 spojenci leteckým prieskumom zistili, že v priemyselnej zóne Ostravy Nemci vyrábajú a zhromaždujú bojovú techniku (tanky), ktorú potom transportujú po železnici na východný front. Rozhodli sa teda, že Ostravu (zoradovaciu žel. stanicu) a okolie (ďalší strategické cieľe boli napr. ropné rafinérie) zbombardujú. Dňa 29.8.1944 po pol siednej ráno z amerických základní v Taliansku vyletelo 599 (!) bombardérov B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator a 294 doprovodných stíhačiek. Niektoré bombardéry mali ciele v severnom Taliansku alebo v Maďarsku (na odpútanie pozornosti od hlavného cieľu). Nad jadranským morom sa sformovali a vo výške 8 km leteli cez Jugosláviu a Balaton smerom na severnú moravu. Letka neudržala formáciu a posledná bombardovacia skupina zaostávala za hlavnou skupinou 100 km. Vzadu letelo 10 bombardérov (9 Fortressov B-17G a jeden Liberator), t.j. 7 z 20. letky + 3 lietadlá z iných letiek, ktoré z rôznych dôvodov leteli pomalšie (vytekanie paliva, problémy s motorom) a oddelili sa od skupiny. To využilo lufftwafe a nad slovensko-moravským pomedzí sa na zaostalcov vrhlo 65 stíhačiek Messerschmitt Bf 109G a 24 špeciálne opancierovaných Focke Wulf Fw 190A-8. Následoval krutý boj americké bombardéry verzus nemecké stíhače. Ludia v dedinách spomínajú, že nábojnice im padali priamo do dvorov.

V tejto fáze vojny mali spojenci na nebi zdrcujúcu početnú prevahu, preto ak nemci chceli uspieť museli prepadnutie dobre naplánovať. A nemecký útok bol naozaj perfektne pripravený, o počte a cieľoch mali informácie od špiónov už krátko po vyštartovaní bombardovacej letky. Okamžite z nemeckých základní (Borkheide, Jüterborg a Mörtitz) vyletelo 89 stíhačov. Nemci mali štastie, že nad západnou Europu boli mračná teda im nehrozil nálet z Velkej Británie a mohli vrhnúť všetky sily na napadnutie bombardérov. Nad Trenčínom americké bombardéry opustili ich ochranné stíhače, ktoré si potrebovali doplniť palivo. Nahradiť ich tu mala druhá skupina stíhačov, ale tú napadli a zdržali nad Balatonom skupina nemeckých stíhačov, preto sa oneskorili. Druhá nemecká skupina zatiaľ napadla nechránené americké bombardéry. Pár minút pred tým velitel bombardovacej letky upozornil strelcov lietadiel, že o pár minút sa k nim majú pripojiť ochranné stíhače, ale nepovedal či P-38 alebo P-51. Nemecké stíhače leteli vo formácii, ktorú používajú americké letky, Američania si tak mysleli, že to sú ich ochranné stíhače na ktoré tak čakali. Zadní strelci z bombardérov hlásili, že sa blíži skupina stíhačiek, ale nemôžu rozoznať, či sú to messerschmitty alebo mustangy, a že letia v americkej bojovej formácii. Zpredu sú tieto lietadlá takmer k nerozoznaniu, lepšie se rozlišujú až pri pohľadu z boku.

Nemci zostrelili za 20 minút všetkých 10 oneskorených bombardérov. Nemecký útok zastavili až vrátiace sa americké stíhacie mustangy P-51 a lightningy P-38, ktoré vyčistili vzdušný priestor. Zo 100 členov posádiek z týchto zostrelených lietadiel 41 zahynulo, ostatní stihli vyskočiť. Dostali sa do zajatia, niektorím sa však podarilo zachrániť a ujsť. Ludia z dedín tích, ktorí sa zachránili ukrývali, poskytli im jedlo, ošetrenie, prípadne ich previedli na Slovensko, kde keď sa dostali na územie SNP, sa mohli cez letisko Tri Duby dostať naspäť na svoje základne do Talianska.

V Slavičíne Nemci pochovali 28 amerických pilotov do spoločného hrobu. Pohreb bol nedôstojný a bez prístupu verejnosti. Ďalších 13 pilotov pochovali v okolitých dedinách (s vojenskými poctami a kresťansky). Po skončení vojny boli telá exhumované a prenesené na americké vojenské cintoríny do Francúzska a USA.

Takto nejak sa teda odohrala jedna z najväčších leteckých bitiek v strednej Európe. Bohužial informácie som čerpal iba z internetu, väčšinou zo stránok obcí z regiónu, alebo zo stránok rôznych amatérskych fanúšikov vojenskej histórie. Tieto informácie boli kusé takže celý príbeh som musel poskladať ja. Existujú minimálne tri dobré zdroje o tejto téme, knihy, ktoré bohužial zatial nemám k dispozícii. Sú to:

• Letecká bitva nad Slavičínem, 4. doplněné vydání, 153 stran, náklad 300 ks, vydal Klub přátel historie Slavičínska v r. 2004
• Konečná zastávka: Slovensko!, Peter Kaššák, Marian Hrodegh, Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska, 2007
• Největší letecká bitva nad protektorátem 17.12.´44, Zbyněk Válka, Votobia, 2004

Keď sa dostanem k týmto knihám informácie doplním a opravím.

Ja som za 3 týždne po sebe, vždy v nedeľu, skoro na jar navštívil 3 takéto miesta: Vyškovec, Šanov, Kamenné vráta (Tr. Teplice). A neskôr štvrté miesto: Antonstál.

	Vyškovec - Lovely Ladies a My Baby Prvá moja cesta za leteckými pamätníkmi viedla na Moravu, len kúsok za slovenské hranice. Do kopcov okolo osady Vyškovec spadol po niekoľkých zásahoch bombardér B-17G-50-D 44-6359 "Lovely Ladies". Zachránil sa iba jeden člen posádky, navigátor Charles McVey, ktorý na padáku pristál v chocholianskej doline a neskôr ho v Drietome "zajali" slovenský vojaci a odviedli do Trenčína. O tomto lietadle som nenašiel moc informácií. Pomník je ale venovaný posádkam dvoch lietadiel pretože neďaleko na slovenskej strane, pri Novej Bošáci spadol ďalší bombardér (My Baby), z ktorého prežili 4 členovia posádky (jeden zomrel v nemocnici na následky zranení, ostatní nestihli vyskočiť z explodujúceho lietadla).
	Trenčianske Teplice, Kamenné vráta/Baračka - Tenmenbak Počas druhej svetovej vojny bol 17. decembra 1944 nad územím mesta Tr. Teplice fašistami zostrelený americký bombardér Liberator B-24J "Tenmenbak" (niekde sa píše aj Tenmenak) z 1. bombardovacej skupiny zo základne Torreta. Na rozdiel od pádu bombardéra B-17G "BIG TIME" pri Šanove, kde zahynuli všetci členovia posádky okrem jediného, nad Tr. Teplicami to bolo naopak. Zachránili sa všetci letci (deväť členov) okrem jediného - zahynul strelec, desiatnik Roland W. Morin. Na jeho počesť bol roku 1994 odhalený pamätník na Baračke v Kamenici (časť Tr. Teplíc). V roku 1994 bol osadený tento pamätník. Až po 50 rokoch.
	Letecké srdce nad Šanovom - Big Time Ďalší pamätník leteckej bitvy nad Bielymi Karpatami je nad Šanovom, kúsok pod hrebeňom Bielych Karpát. Spadol tu B-17G "BIG TIME". Vo vzduchu začal horieť, vybuchol a roztrhol sa. Skokom padákom sa zachránil iba veliteľ lietadla T. Thomas. Jeden ťažko zranený muž a jeden nezranený ostali visieť s padákmi na stromoch, kde ich zastrelili nemecký vojaci. Ostatní členovia posádky boli roztrhaní výbuchom. Časť lietadla dopadla na Kochavci. Tieto časti sa dnes nachádzajú v slavičínskom múzeu. Smerom od Kochavca k Šanovu dopadli aj nevybuchnuté bomby, ktoré museli vykopávať a zneškodnovať zajatci nemeckej armády.
	Antonstál - Rough Cobb Posledný pamätníček som našiel viacmenej náhodou. Vedel som, že sa nachádza v lesoch približne 300 metrov severne od polovníckej chaty Antonstál v ľuborčianskej doline. Ale kde presne som netušil. V jeden slnečný deň som si to len tak namieril z Trenčína na Nemšovú, do Ľuborče a hore dolinou k senníku, potom k chate Čerešienky a odtiaľ na hrebeň. Chcel som vyjsť na Peňažnej ale netrafil som sa. Nevadí, na hrebeni som to ztočil doprava smerom na Javorník. Plán bol ísť za Javorníkom ďalej po hrebeni a potom odbočiť na bočný hrebeň smerom na Hrachové a Lipovec.