Letecké srdce nad Šanovom - Big Time

Viac informácií o leteckej bitve nad Bielymi karpatmi.

Na hrebeň som zvolil cestu cez Ľuborčiansku dolinu. Pri Antonstále som spomalil a obhliadal terén pretože tu by mal byť kríž k pádu Liberátora "ROUGH COBB". Niekedy ho pôjdem nájsť ale potreboval by som vedieť presnú polohu (Aktualizácia: už som ho našiel). Pri chate Čerešienky som to zobral rovno až na hrebeň. To sa neukázalo ako dobrý nápad, lesná cesta bola nepríjemná a hlavne ku koncu to bola tlačenka na vrch Čerešienky. Lepšie je na hrebeň sa pripojiť až za ním.

Z Čerešienok zjazd na Peňažnú, tam oddych. Z turistickej knihy som sa dozvedl že 10 minút predomnou je ďalší biker, tiež Trenčan. Pokračujem po hrebeni (po hranici) po červenej značke. Bohužial v toto ročné obdobie to bolo celé rozmočené, všade blato, mokro a hlavne chodník bol rozšlapaný zverou. často som kritické úseky obchádzal lesom. Pri turistickej križovatke "Na Koncích" odbočujem na Moravu po zelenej značke. Kúsok dole po lesnej ceste a po výjaze na lúku som v cieli. Po pravej strane je na podstavci položené z pieskovca vyrobené Letecké srdce. Výhľad je tu len jedným smerom (na Šanov), nič extra. Na lavičkách som odjedol z mojich zásob, pokecal s turistami a hurá po rovnakej ceste naspäť hore na hrebeň.

Po hrebeni som prešiel iba kúsok a pretože som chcel vyskúšať nejakú novú trasu a tak na Bašte som zase odbočil na Moravu. Po červenej značke som chvílou išiel dole, chvíľu traverzoval, stále v lese. Po pár takýchto úsekoch som križoval asfaltku a šup zase do lesa. Nakoniec som vyšiel na ďalšej asfaltke pri kóte Hradisko. Po nej som došiel až do Žítkovej. Najprv som prešiel osady Skaličí, Pod Loknovem kde boli pekné výhľady na celé kopanice. V Skaličí som červenú značku vymenil za modrú. Keby som nemal trasu vyklikanú v GPS tak by som z rýchlo klesajúcej asfaltky zabudol odbočiť na poľnú cestu idúcu cez kopec. Oproti bol vidieť tuším Mikulčin vrch a Chabová. Ocitol som sa nad centrom kopaníc. Vyšiel som v Žítkovej pri ihrisku, bola tu aj krčma a autobusová zastávka. V krčme som vypil dve flašky nejakej biednej kofoly. Po modrej som prišiel na koniec domov. Za nejakou hospodárskou budovou bol dvor kde na mna nečakane vybehol obrovský pes zabiják. Poriadne som sa zľakol a zdrhal. Za sebou som naštastie počul ako sa pes zasekol na reťazi, bol som mimo dosah. Po lúkach som to zjazdoval kolmo dole kopcom k značke Hutiska. Na záver je lesná časť a to bol asi prvý kopec ktorý som smerom dole nedal. Možno by som ho dal, ale išiel som dole šmykom a nejaký pán a pani si tam na lúke niečo kolíkovali, zrejme značka išla cez ich pozemok tak som im nechcel ničiť cestičku šmykom.

Dole na ceste už som to poznal, napája sa tu žltá značka po ktorej som z hrebeňa išiel minulý rok. Za priehradou som odbočil smerom na Slovensko cez dolinu liešanskeho potoka. Nechcel som ísť po asfaltke do Liešnej a odtaľ do Drietomy tak som hneď za hraničným prechodom odbočil doľava a po druhej strane potoka som sa akoby vracal s tým že to vyšlapem na Vlčí Vrch. Bohužial sa mi nepodarilo nájsť dobrú cestu, všetko strašne rozbahnené tak som to vzdal a vrátil sa do liešanskej doliny a odtiaľ v pohode domov do Trenčína.

Z knihy:

Thayne Thomas bol pilotom stroja B-17G-30-DL 42-38096 „Big Time" od 2.BG / 20.BS, ktorý po raketovom útoku stihačov explodoval o 10:45 hod nad obcou Šanov, okr. Zlín. Traja letci vyskočili, avšak prežil iba pilot 2nd Lt. Thayne E. Thomas. Po výskoku sa mu padák riadne neotvoril a letec dopadol tvrdo na zem. Narazil si chrbát, krvácal z temena hlavy a nohy mal popálené od plameňov horiaceho lietadla. Chvíľu ležal na zemi a potom sa pobral juhovýchodným smerom. Tak sa dostal z Moravy na územie Slovenska. Počas pokusu o prebrodenie Váhu ho kontaktoval mladík. Ten ho zaviedol do tehelne v Zamarovciach pri Trenčíne do rodiny Rudolfa Kováčika, kde zotrval asi tri dni. Potom ráno prišli dvaja žandári, ktorí boli v spojení s povstalcami, nasadili Thomasovi putá ako zásterku a odviedli ho do vojenských kasární v Trenčíne. Tam prečkali noc v prítomnosti ďalších amerických letcov. Ráno 31.8. prišli do Trenčína Nemci, avšak Thomas, Donahue a Ján Surovec ešte stihli uniknúť z mesta a dostať sa včas do Bystrice, aby opustili Slovensko na palubách lietadiel B-17 z letiska Tri Duby.

ZDROJ: Konečná zastávka: Slovensko! Peter Kaššák, Marián Hrodegh, www.airwarsk.sk